VONKAJŠIE A VNÚTORNÉ PARAZITY – VIDEO 

O BESNOTE – VIDEO 

PET PASSPORT, ČIPOVANIE

Pri cestovaní do zahraničia so psom, mačkou alebo fretkou (spoločenské zviera) musí byť zviera sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa. Pre vydanie pasu je potrebné, aby bolo spoločenské zviera identifikované (nezameniteľné označenie transpondérom - mikročipom alebo zreteľne čitateľným tetovaním, ktoré bolo vykonané pred 3.7.2011). Pas spoločenského zvieraťa je platné, ak zviera má platnú vakcináciu proti besnote.

O VNÚTORNÝCH PARAZITOCH (ČERVIVOSTI) A O ODČERVENÍ

Infestácia domácich zvierat vnútornými parazitmi bohužiaľ nie je zriedkavosťou. Každý pes, mačka alebo fretka by sa mali pravidelne odčervovať. Odčervenie sa robí z dôvodu, aby sme svoje domáce zvieratko zbavili nežiadúcich endoparazitov (škrkavky a pásomnice), nehovoriac o tom, že veľa druhov môže vyvolať ochorenie aj u človeka (zoonózy). 


Črevné parazity spôsobia hnačku, bolesti brucha, poruchy trávenia, meteorizmus, príležitostne môžu vyvolávať i zvracanie a dehydratáciu organizmu. Pri infestácii veľkým množstvom parazitov, hlavne v mladom veku, môže dôjsť aj k nežiadúcemu úhynu. Blchy sú najdôležitejšími medzihostiteľmi pásomnice psej (Dipylidium caninum), preto je nevyhnutné súčasne aplikovať aj roztoky pôsobiace proti vonkajším parazitom. 

Odčervenie začíname vo veku 2. týždňov, následne v 4., 6. a 8. týždni, potom každý mesiac do veku pol roka (pri každej vakcinácii). Dospelé zvieratá odporúčame pravidelne po celý život odčervovať každé 3 mesiace. Veľmi dôležité je odčervovať všetky spolu žijúce zvieratá v rovnakom času.

DIROFILARIÓZA: 

Ochorenie je diagnostikované čoraz častejšie aj na území Maďarskej republiky. 

Medzihostiteľom a vektorom dirofilárií sú infikované komáre. Dospelé červy sa lokalizujú v pravej srdcovej komore, pľúcnych artériách a dolnej dutej žile a sú cca. 1mm hrubé, 20-25cm dlhé parazity. Pri infekcii častým príznakom je kašeľ, chronický výtok z nosa, chudnutie, slabosť. Ťažké infekcie sa prejavujú ako kardiopulmonálne chronické ochorenie, ktoré sa spočiatku objuvuje pri zvýšenej fyzickej námahe. Môže dôjsť aj ku tromboembolickým zmenám, zlyhaniu pečene a obličiek (brušná vodnateľnosť, žltačka). Klinické príznaky môžu byť akútne, ale pri infekcii malým počtom dospelých červov príznaky nie sú až také výrazné alebo príznaky ani nemusia byť. 

Na diagnostiku častokrát potrebujeme aj viacnásobne odobrať krv.

BLCHY A KLIEŠTE

Blchy patria medzi najrozšírenejšie vonkajšie parazity domácich zvierat, ktorí častokrát znepríjemňujú ich život. Prítomnosť bĺch sa prejavuje zvýšeným škrabaním a okusovaním postihnutého miesta. Problémy sa môžu prejavovať od drobného svrbenia, až po závažnú infekciu kože (alergická reakcia na blšie uhryznutie). Ďalej blchy sú najdôležitejšími medzihostiteľmi pásomnice psej (Dipylidium caninum). 


Kliešte sú cudzopasníci patriace v súčasnosti medzi najnebezpečnejšie článkonožce. Sú najčastejšími prenášačmi ochorenia zvierat a ľudí. Kvôli globálnemu otepľovaniu sa s nimi stretávami stále častejšie aj počas zimných mesiacov a už nielen v lesoch, ale aj v mestských parkoch a záhradách. Po vyliahnutí z vajíčka sa všetky vývinové štádia živia krvou hostiteľa. Medzi najvýznamnejšie ochorenia prenášané kliešťami patria babezióza, lymská choroba, ehrlichióza, hepatozoonóza, rickettsióza… Všetky tieto ochorenia, bez účinnej liečby, môžu končiť fatálne. Aj voči týmto parazitom máme na trhu veľa prípravkov (obojky, spot on roztoky, najnovšie tabletky), ktoré môžete zaobstarať u Vášho veterinára. 

Babezióza: toto život ohrozujúce ochorenie je prenášané kliešťami. Pôvodcom sú prvoky (jednobunkové parazity) rodu Babesia. Napádajú červené krvinky pacienta, v ktorých prežívajú a množia sa. V prípade ak Váš pes je apatický, malátny, nemá chuť k žraniu, má tmavší moč, ako normálne okamžite vyhľadajte veterinárneho lekára, pretože včas diagnostikovaná choroba je liečiteľná! 

Lymská borelióza: Veľmi rozšírená bakteriálna infekčná choroba, ktorá je prenášaná hlavne kliešťami. Inkubačná doba pri tomto ochorení je pomerne dlhá - týždne až mesiace! Najčastejšie vyvoláva artritídu veľkých kĺbov (sekundárne krívanie), ale môžu sa objavovať aj príznaky postihnutia nervového systému, kože a srdca. V súčasnosti je možné využiť proti lymskej borelióze vakcínu!

ČO TREBA VEDIEŤ O STERILIZÁCIE/KASTRÁCIE?

V plnom rozsahu je mýtus, povera, že fenky musia mať aspoň raz v živote šteniatka. V dnešnej veterinárnej medicíne odporúčame sterilizovať/kastrovať zvieratá už v mladom veku. Viacerí ľutujú svoje zvieratko, preto operáciu radšej odložia. I keď sa zdajú v tomto veku krehké, zdravé šteniatka/mačiatka sú v skutočnosti dosť silné a po chirurgickom zákroku sa výborne zotavujú. Majiteľov môžeme ubezpečiť, že sterilizácia/kastrácia, rovnako ako napríklad vakcinácia, patria medzi minimálne stresujúcimi zákrokmi. Samotnú rutinnú operáciu vykonávame v celkovej anestézii. 


Výhodou sterilizácie fenky sú: zabránenie neželanej gravidity, eliminácia nežiadúceho správania spojeného s pohlavným cyklom, prevencia ochorení pohlavných orgánov (vaječníkové cysty, nádory vaječníkov-maternice, pyometra-hnisavý zápal maternice, nádory mliečnej žľazy…) 

Výhodou kastrácie psa: eliminácia nežiadúceho správania (agresivita, neposlušnoť, túlanie sa, značkovanie močom), eliminácia ochorení pohlavných a testosterón dependentných orgánov (benígna hyperplázia prostaty, nádorové, zápalové ochorenia semenníkov). 

Mačky majú úžasnú schopnosť byť reprodukčne aktívne a produkovať hojné potomstvo. Mačka je schopná byť znova gravidná už 2 týždne po pôrode a počas kojenia predošlého vrhu. Ak aj nemá v blízkosti kocúra a je chované v byte, nemôže teda dôjsť k neželanej gravidite, jej prejavy ruje sú tak intenzívne, že zúfalí majitelia často žiadajú o okamžité vyriešenie tohto problému na veterinárnej pohotovosti. Kocúrikovia žijúci vonku sa začínajú túlať za účelom využitia svojich reprodukčných schopností. Navyše sa stávajú výrazne teritoriálni a v záujme ochrany svojho revíru vrhajú sa do neľútostných bojov s konkurenciou. Výsledkom sú poranenia všemožného charakteru a závažnosti. Okrem úrazu môžu tiež prísť k infekcii pohlavne a krvou prenosného ochorenia tzv. Mačacia leukemia (FeLV) a imunodeficiencia (mačací AIDS- FIV). 

Výhody sterilizácie mačky: kontrola populácie mačiek, zabránenie nežiadúceho správania v súvislosti s rujou, eliminácia pohlavných ochorení. 

Výhody sterilizácie kocúra: kontrola populácie mačiek, eliminácia nežiadúceho správania (značkovanie, túlanie sa, agresivita), zníženie rizika nákazy niektorých infekčných chorôb mačiek. 

Väčšina ľudí sa bojí, že ich miláčikovia po zákroku sa stávajú obéznymi. Samozrejme, že po operácii dôjde v organizme k značným hormonálnym zmenám, čo spôsobuje zásadné zmeny metabolizmu. Už deň po zákroku sa zníži spotreba energie priemerne o 30 %, takže keď sa psa/fenku naďalej kŕmia pôvodným krmivom a v rovnakom množstve ako pred operáciou, tak jasné, že môže dôjsť k vzniku nadváhy a obezity.

O otravách (INTOXIKÁCIe)

Majitelia spoločenských zvierat bohužiaľ vždy musia rátať s tým, že ich zvieratá môžu prijať z vonkajšieho prostredia nejakú látku, ktorá je pre nich toxická. 


V našich podmienkach sú najčastejšie zo všetkých otráv intoxikácie rodenticídmi (prípravky na ničenie hlodavcov). K rozvoju intoxikácie dochádza po vyčerpaní zásob vitamínu K (vit. K je potrebná na aktiváciu hemokoagulačných faktorov), a tým dôjde k poruchám hemokoagulácie (zrážanlivosti krvi). Dochádza k spontánnemu krvácaniu z prirodzených telových otvorov, krvácaniu na slizniciach a v ďalšej fáze do telesných dutín, a tým bez vyhľadania veterinárskeho pomocu môže ľahko dôjsť aj ku vykrvácaniu. 

Ďalej v období od jesene do jari patria otravy etylén-glykolom hlavne u mačiek medzi jedny z najčastejších. Zdrojom sú najmä nezmrznúce zmesi sladkej chute, ktoré obsahujú etylén glykol. Medzi klinických príznakov pri otrave patria nauzea (nadmerné slinenie), zvracanie, inkoordinácia, kŕče, komatózny stav. V čase diagnostikovaná otrava môže byť ešte úspešne liečiteľná, takže nehanbite sa vyhľadať lekársku pomoc ak zbadáte, že Vaše zvieratko vykazuje tieto príznaky.

ALERGIA?

Zvieratá, takisto ako ľudia, môžu byť alergické. Najčastejšie sa stretávame u zvierat s alergiou na krmivo, pričom hypersenzitívnu reakciu môžu vyvolávať akékoľvek zložky krmiva, najčastejšie však vysokomolekulové proteíny. Okrem toho sa stretávame s alergiou na blšie uhryznutie, alergickou kontaktou dermatitídou, alergiou na roztoče, hmyz, endoparazity, ako aj tzv. atopickou dermatitídou. 


Primárnym príznakom pri alergiách je intenzívny pruritus (svrbenie) prejavujúci sa škrabaním, otieraním sa a ohryzávaním. Na rôznych častiach tela (brucho, slabinová oblasť, dorzálna lumbosakrálna oblasť, na báze chvosta, na hlave) sa môžu objaviť kožné zmeny. Okrem kožných zmien sa občas stretávame aj s tráviacimi a dýchacimi problémami. Je účelné v takom prípade vyhľadať veterinára, aby sme úspešne diagnostikovali príčinu svrbenia. Alergie patria v súčastnosti už medzi choroby, ktoré vieme úspešne liečiť.

ČO JE TO DYSPLÁZIA?

Pojem ,,dysplasia” znamená abnormálny vývoj kĺbu. V klinickej praxi sa veľmi často stretávame s dyspláziou bedrového a lakťového kĺbu. Dysplázia bedrových kĺbov je jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení pohybového aparátu psov. Je to dedične podmienená vývojová anomália, vyskytujúca sa u psov všetkých plemien, charakterizovaná ireverzibilnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehnovej kosti, ktoré sú príčinou následnej artrózy, subluxácie až luxácie (vykĺbenie). Negatívne ovplyvňuje pohyblivosť, vytrvalosť v neposlednom rade tiež pracovné využitie. 


Toto ochorenie sa liečiť v pravom zmysle slova liečiť nedá. Na zníženie bolestivosti a pohybových ťažkostí podávame medikamenty a chondroprotektív, ďalej majitelia zvierat môžu využiť terapiu chirurgickú.

ČO SÚ TO PARANÁLNE VAČKY (ŽLAZY)?

Paranálne vačky sa nachádzajú pod kožou v okolí konečníka u mäsožravých zvierat. Paranálne vačky obsahujú zvyčajne svetlohnedý riedky výrazne páchnuci sekrét, k čiastočnému vyprázdneniu paranálnych vačkov dochádza pri bežnom kakaní. Za určitých okolností môže dochádzať k preplneniu paranálnych vačkov a tým vznikajú aj klinické príznaky ochorenia. Keď si pes šúcha zadok (sánkuje sa po zadku) a olizuje si ho, s najvyššou pravdepodobnosťou má problém s paranálnymi vačkami. Na problémy s paranálnymi vačkami trpí 3 – 5 % malých zvierat, prevažne psov. U mačiek sa tieto problémy vyskytujú ojedinele.

MOJE ZVIERATKO STARNE, ČO MÁM ROBIŤ?

V prvom rade si musíme ozrejmiť, že od akého veku môžme o starobe zvierat hovoriť. Všeobecne je možné povedať, že u malých plemien psov a mačiek staršia životná etapa nastupuje pomalšie a neskoršie, ako u veľkých a gigantických plemien psov. U veľkých plemien psov (novofunladský, labrador, nemecký ovčiak…) už v 6 roku života môžu objaviť starobné prejavy, kým u menších plemien (westie, yorkie, špániel, jazvečík…) je toto možné očakávať až v 7-8 roku života a u mačiek vo veku 8-10 rokov. Prejavy staroby samozrejme závisia aj od iných faktorov, napr. telesná váha, pohybová aktivita, choroby a pod. 


K akým zmenám dochádza v tomto období a na čo treba upriamiť pozornosť? 

1. Výživa:

Výživa u psa je nesporne veľmi dôležitá pre jeho zdravý a dlhý život. Zlé kŕmenie má priamy vplyv na zrýchlenie starnutia psa. Nároky na výživu starších psov sú špecifické. V tomto veku je nutná zmena zloženia stravy, pretože majú nižšiu potrebu bielkovín a ich nadmerný príjem by zbytočne zaťažoval obličky. Nutné je i zvýšenie množstva vlákniny v strave kvôli zhoršenému pohybu čriev v tomto veku. Na trhu sú kompletné krmivá so zložením upraveným presne pre potreby psov seniorov.
V prípade, že pes je ,,obézny”, má nadváhu, treba ich kŕmiť s krmivami s nižšou energetickou hodnotou ,,LIGHT”. Pri výskyte kĺbových problémov je potrebné doplniť stravu o prípravky podporujúce výživu chrupaviek.

2. Problémy pohybového ústrojenstva:

V staršom veku s problémami pohybového ústrojenstva sa stretávame častejšie. Niektoré plemená sú náchylnejšie (labrador, retriever, dánsky dog, nemecký ovčiak…), u ktorých treba počítať už skoršie s touto problematikou a ich prejavom. U veľkých plemien a obéznych psov v tomto veku skoro vždy sa prejaví arthrosis a z toho vyplývajúce následky ako krívanie a iné pohybové problémi. Psi tažšie stávajú z ležania, ťažšie sadajú, neradi chodia po schodoch, veľa odpočívajú, bránia sa pohybu, nedvíhajú správne svoje končatiny a často pokrivkávajú. Na predchádzanie bolesti kĺbov a na zmiernenie jeho prejavov je veľa možností. Plnohodnotné kŕmné zmesi pre seniorov obsahujú také zložky, s ktorými je možné predísť vývoj prejavu kĺbových ochorení. U náchylných plemien v prípade potreby je možné doplnkovo užiť glukozamín a chondroitínsulfát. Keď u zvierat sú príznaky už viditeľné, treba sa obrátiť na veterinárneho lekára a vyžiadať jeho pomoc a radu. Liečebným postupom je možné zmierniť bolesti a tým korigovať životné podmienky chorých psov. Staršie psi treba šetriť od námahy, od intenzívneho chodenia po schodoch, od zimy. Prechádzať sa áno a veľa, no behať nie. U jazvečíkoch a ich miešancov v staršom veku treba počítať s problémami chrbtice. V záujme predchádzania toho stavu je treba celkom minimalizovať ich pohyb po schodoch. Keď choroba, ktorá sa nazýva aj ako jazvečíkové ochrnutie, sa vytvorí, tak pomôže jedine chirurgický zákrok.

3. Problémy so zubami:

U väčšiny starých psov sa stretávame s problémami chrupu. Najčastejšie je to zubný kameň, pôsobiaci zápal ďasien ako aj nepríjemný ústny pach. Zuby treba polročne nechať prekontrolovať veterinárnym lekárom. Vytvorený zubný kameň treba odstrániť u veterinára. Postup je bezbolestný. Tvorbu zubného kameňa podmieňuje aj kvalita výživy a zloženie krmiva. Čím menej žuje náš miláčik, tým viac narastá možnosť tvorby zubného kameňa. Ako prevencia je účinnejšie miesto kŕmenia konzervami mäkkej konzistencie krmiť suchým krmivom. Na zabránenie tvorby zubného kameňa existuje početné zastúpenie dostupných prípravkov, ktorých pravidelné užívanie blahodarne pôsobí na chrup.

4. Podpora imunitného systému:

K dispozícii je veľa výživových doplnkov a prípravkov, ktorých pravidelné dávkovanie zlepšuje životné podmienky zvieraťa. Používanie takýchto prípravkov konzultujte s veterinárnym lekárom. 

5. Problémy krvného obehu a srdečnej činnosti:

V staršom veku psov pomerne často musíme počítať aj s prejavmi nedostatočnej srdečnej činnosti. U niektorých plemien (boxer, špániel…) je predpoklad tohoto ochorenia vyšší. Zviera v takomto prípade je unavené, veľa a dlho odpočíva, ťažšie dýcha a v niektorých prípadoch je možné pozorovať aj dlhotrvajúci suchý kašeľ. Príznaky srdcových ochorení vieme korigovať liekmi ale k určenie správneho liečebného postupu sa musí vykonať komplexné vyšetrenie (ultrazvuk, krvný obraz, biochémia). 

6. Nádory:

V staršom veku zvierat treba počítať aj s tvorbou rôznych nádorov. V týchto prípadoch sa kladie dôležitý význam na skoré spoznanie, rýchle určenie liečebného postupu, čo zvyšuje úspešnosť a predpoklad na stabilizáciu stavu a tým predĺženie života nášho zvieraťa.

O OSINe

Osina straší majiteľov psov predovšetkým na jar a v lete. O čo vlastne ide? V podstate to sú semená niektorých obilnín, ale aj tráv, ktoré sa bežne vyskytujú na zelených plochách, ako polia, lúky, no výnimkou nie sú ani parky v mestách. Pri pohybe zvieraťa v nepokosenom poraste zrelé semienka vypadnú z klasu a zachytia sa na srsti zvieraťa. Najčastejšie to je medzi prstami na labkách, ale môžeme ju nájsť aj v spojivkovom vaku, predkožke psov, konečníku, močovej trubici (penise) u psa či v pošve u feny. Veľmi často sa uchytí v ušnom laloku či nose. Keď pes po pobyte v prírode potriasa hlavu, poškrabuje uší, kríva alebo lýže labky treba ihneď vyhladať veterinára, lebo tieto rastlinné časti sa zavŕtavajú do tkaniva, sami od seba sa neuvoľňujú ale opačne, hlbšie sa zavrtávajú a môžu pôsobiť vážne zdravotné a zápalové problémi.

O OPERAČNÝCH ZÁKROKOCH VŠEOBECNE A O POOPERAČNEJ STAROSTLIVOSTI DOMA 

Operačný chirurgický zákrok s uspávaním zvieraťa, bezohľadu na to, že o aký zákrok ide vždy nesie so sebou aj určité riziko. Miera tohoto rizika samozrejme závisí od rôznych faktorov. Riziko rastie vekom zvieraťa, pri rôznych srdečných, obličkových ochoreniach alebo ochoreniach pečene, ďalej aj od použitej anestetickej látky. Na našom pracovisku používame niekoľko druhov anesteziologických postupov, pri výbere ktorých kladieme hlavný dôraz na bezpečnosť pacienta. Vysokú pozornosť treba upriamiť pri uspávaní gravidných zvierat, pri vykonaní cisárskeho rezu. Váš veterinárny lekár v každom prípade upozorní na možné riziká pred zákrokom.


V závislosti od druhu operačného zákroku už 1 alebo 2 dni pred výkonom sa zvieratá nesmú krmiť. Akokoľvek ich ľutujeme, nemôžeme upustiť od tejto povinnosti, ohrozili by sme ich život. Počas anestézie totiž môže nastať zvracanie u zvieraťa a udusenie zvratkami, preto vždy treba dodržať príkaz veterinára. 

Po ukončení zákroku a prevezenia do domácich podmienok je potrebné zviera uložiť do teplého prostredia a naďalej dodržať zákaz kŕmenia a napájania až do úplneho prevzatia z anestézie. Buďme pri ňom, hladkajme ho, upokojujme hlasom, lebo známe hlasy, pachy upokojujú zviera a jeho prebudenie. Po prebudení musíme ho pozorne sledovať, aby sme mu zabránili v oblizovaní pooperačnej rany. Keď časove tieto možnosti nemáme, treba zvieraťu nasadiť ochranný golier brániaci dosah na ranu. V takom prípade ho môžme nechať aj samého. Naša ordinácia má vytvorené možnosti aj na nemocničné umiestnenie so zabezpečeným zverozdravotným dozorom, teda sa preberie pod dozorom odborníka a prípadný výskyt komplikácie je časove ihneď veterinárne riešený. Takto o deň ho už môže chovateľ vziať do domácej opateri v úplne bdelom stave. Čas odstránenia stehov určuje lekár. Je dôležité dodržať určený čas, lebo súbežne vykonané kontrolné vyšetrenie nás uistí že pooperačný stav nášho zvieratka je v úplnom poriadku.

Dávkovanie liekov doma 

Pri ochorení našich zvierat sa stáva, že veterinárny lekár predpíše domáce liečenie podávaním liekov. Najčastejšie sú to tabletky, tobolky, kapsule s dávkovaním cez ústa. 


Podanie lieku zvieraťu cez ústa nie je úloha ťažká. Majiteľom zvierat podávanie radi ukážeme priamo v ordinácii ako účinným spôsobom to urobiť tak, aby neboli doma s podávaním problémy. Majiteľom, ktorí sa neradi hrabajú v papule zvierat, nižšie uvedieme niekoľko účinných spôsobov podávania lieku.


Najjednoduchší spôsob je, keď liek ukryjeme v chutnom súste. Vo veľa prípadoch to funguje, ale niektoré prefikané zvieratá, najmä mačky, nenechajú sa obalamutiť takým jednoduchým trikom. V takom prípade treba tabletky rozdrviť a primiešať do nejakej kašovitej dobroty. V prípade podávaných kapsúl sa poraďte s veterinárnym lekárom či je možné kapsulu rozobrať, lebo vonkajšia kapsula môže plniť aj inú dôležitú funkciu, napr. zabrániť vstrebaniu lieku v žalúdku. 


Iná je situácia, keď zviera absolútne odmieta stravu. V takom prípade treba skúsiť rozpustenie tabletky v tekutine a pomocou striekačky postupne dávkovať do úst zvieraťa. V prípade, keď už ani piť nechce, tak sa rozhodne veterinárny lekár o podávaní lieku injekčne, v tom prípade ale treba denne doviezť zviera do ordinácie, kým sa zviera neuzdraví. 


V každom prípade dodržme predpísaný liečebný postup určený veterinárnym lekárom a nesnažte sa liečiť svojich miláčikov liekmi podľa svojho nápadu alebo predstavy. Takto častokrát viacej škodíme vášmu zvieraťu než pomáhame.

PREČO TREBA PRAVIDELNE OČKOVAŤ DOMÁCICH MILÁČIKOV?

Tak isto, ako nás ľudí, treba aj domáce zvieratá chrániť pred rôznymi infekciami. Po dosiahnutí určitého veku dieťaťa je ,,povinné” zabezpečiť ich preventívne očkovanie. V prípade zvierat takáto povinnosť je preventívne očkovanie psov proti besnote, hoci je možné preventívne chrániť našich miláčikov od početných, veľmi vážnych, zdravie a život ohrozujúcich infekcií. 


Účinná ochrana proti zvieracím infekčným chorobám je prevencia. Keď choroba sa už rozvinula, tlmiť jej príznaky je možné len dlhodobím, často veľmi nákladným liečebným postupom, pričom život vášho zvieraťa je v neustálom ohrození. Niektoré choroby, vyvolané choroboplodnými činiteľmi sú aj neliečiteľné a v takom prípade je bezmocný aj veterinárny lekár. 


Veľmi dôležitá je aj skutočnosť, že zviera bez preventívneho očkovania môže byť latentným nositeľom niektorých infekčných chorôb (najmä mačky), a pri styku s inými zvieratami šíri danú infekčnú chorobu vo svojom okolí. Takže naše zviera je v bezpečí len vtedy, keď jeho imunitný systém už je vyzbrojený protilátkami, získanými cez preventívnu vakcináciu. 


Každá vakcína má svoj časový termín aplikácie. U mladých psov sa základná imunita vyvíja, ak sa vakcináciu zopakujeme po uplynutí určitého časového termínu. V dospelom veku zvieraťa následne už stačí ročný interval na prevenčnú vakcináciu, aby ich imunný systém bol vždy akciuschopný. Preto je dôležité dodržať čas vakcinácie určený veterinárnym lekárom. 


Každú preventívnu vakcináciu lekár zapisuje do zdravotnej knihy zvieraťa. Je to dôležitý dokument umožňujúci kontrolovať, že naše zviera voči akým infekčným chorobám bol vakcinovaný.


Ktoré sú tie infekčné choroby?


Psy:


- Parvoviróza
- Psinka
- Infekčný zápal pečene
- Leptospiróza
- Kotercový kašeľ
- Coronaviróza
- Besnota

Mačky:


- Infekčná rhinotracheitída (herpesviróza)
- Infekčný zápal čriev (panleukopénia)
- Chlamydióza
- Calicivírusová nádcha
- Leukóza
- Infekčný zápal pobrušnice (FIP)
- Besnota

SÚ ČREVNÉ PARAZITY PSOV NEBEZPEČNÉ PRE ČLOVEKA? PREČO JE POTREBNÉ PRAVIDELNE ODČERVOVAŤ DOMÁCICH MILÁČIKOV? 

Ako držitelia a chovatelia zvierat si musíme uvedomiť, že väčšina psov a mačiek sú nositeľmi vnútorných parazitov. U psov najčastejšie parazitujú tri druhy: škrkavky (najviac mláďat sa infikuje už mliekom počas dojčenia), pásomnice, ktoré prenášajú najmä blchy a machovce. Okrem týchto sa už vplyvom globálneho otepľovania objavili aj parazity prenášané komármi.

Tieto parazity ohrozujú nie len zdravie chovaných zvierat, môžu byť nebezpečné aj pre ľudí a zapríčiňujú tak zoonózu (ochorenia prenosné zo zvieraťa na človeka). Najzraniteľnejšie sú deti, lebo zabúdajú na dodržanie hygienických zásad.

Čo spôsobujú jednotlivé parazity zvieratám a ľuďom?

1. Škrkavky: z vajíčok škrkaviek vyliahnuté larvy sa môžu dostať zo žalúdka detí von a môžu poškodzovať orgány brušnej dutiny. V extrémnych prípadoch môžu spôsobiť aj slepotu. U zvierat v mladom veku spôsobujú zvracanie, hnačku, stratu váhy, plynatosť, zoslabnutie a pri vážnej nákaze aj zápal pľúc a črevnú zápchu.


2. Machovce: Ich larvy sú schopné prenikať aj cez kožu človeka. Prechádzka na boso, alebo náhodné prehltnutie hliny môžu spôsobiť nákazu. Kožné rany, črevné krvácanie, chudokrvnosť, žalúdočné bolesti, hnačky sú príznaky nákazy. U zvierat predovšetkým u mladých spôsobujú chudokrvnosť, krvavú stolicu a spomalenie vývinu. 


3. Hlísty: Ich vajíčka môžu prežiť niekoľko rokov v pôde. Ľudia sa môžu infikovať psačími výkalmi, kontaminovanou pôdou, trávnatým porastom. Choroba má dlhú inkubačnú dobu, teda príznaky sa objavujú až po dlhšej dobe. U ľudí môžu spôsobiť zápal črevných stien, a zvýšenú tvorbu slín črevnou stenou, kým u psov sa prejavuje zažívacími poruchami a dehydratáciou.


4. Pásomnice: Prisávajú sa na stenu tenkého čreva živočíchov. Mladé zvieratá sa infikujú najčastejšie larvami bĺch prehltávaných pri lízaní srsti. Prejaví sa to výskytom bielych častí pásomníc vo výkaloch zvierat. Pásomnice, jednotlivé ich druhy pôsobia mierne zdravotné škody zvieratám, ale u ľudí môžu spôsobiť ťažké plúcne ochorenie. Keď váš pes otiera zadok o zem ,,sánkuje“, je pravdepodobné, že došlo k infekcii, treba ho ihneď odčerviť.


5. Komármi prenášané parazity ohrozujú všetkých psov. Môžu ochorieť i ľudia, stáva sa to však zriedkakedy. Infekcia môže spôsobiť aj úhyn psa, veď ich larvy i dospelé parazity žijú v krvi. Ochrana proti infekcii je odpudzovanie komárov a aplikácia špeciálneho odčervovacieho prípravku (napr. Milbemax). 


Na území Maďarskej republiky skoro každý tretý pes je infikovaný črevnými parazitmi. Ochránte svoju rodinu od týchto, aj pre ľudí nebezpečných parazitov! Ako? Štvrťročne vykonajte odčervenie svojich zvierat! Oslobodíte ich od vnútorných parazitov a tým zabránite ďalšiemu vylučovaniu ich vajíčok do prostredia. Je nutné pravidelne odpratať výkaly zvierat a dodržať základné pravidlá hygieny!

Odblchovanie svojich zvierat vykonávajte systematicky, aby ste tým zabránili prienik parazitov do ich organizmov. Odpudzovanie cudzopasných tvorov (blchy, komáre, kliešte) a odčervovanie zvierat nie je nákladné. Pre zviera i človeka je to jediná bezpečná ochrana (prevencia) voči parazitom. 

Pravidelne žiadajte od svojho veterinárneho lekára potrebné účinné preventívne prostriedky.

VŠEOBECNE O KORYTNAČKÁCH  

Pomenovanie ,,ozdobné korytnačky” je súhrnné. Do tejto kategórie patria rôzne druhy a poddruhy. Žijú 25-35 rokov, a ich pancier môže dosiahnúť dĺžku až 30-40 cm. Možno ich chovať aj v skupinách, ale vtedy ich treba sledovať pravidelne, lebo v niektorých prípadoch sa chovajú voči sebe agresívne a vtedy môžu spôsobiť vzájomné poranenia. Pohlavné oddelenie samcov a samičiek v mladom veku je dosť ťažké. Samci majú dlhšie pazúry na predných nohách. Dĺžka a hrúbka chvosta a umiestnenie kloaky môžu tiež pomôcť pri určovaní pohlavia. 


Pri vytvorení chovateľského prostredia je treba myslieť aj na veľkosť, lebo rastom tela je potrebné zväčšovať aj chovateľský priestor. Dve tretiny ich životného priestoru má tvoriť vodná plocha a jednu tretinu suchý priestor. Veľkosť potrebného chovateľského priestoru pre vyvinutého jedinca vypočítame podľa dĺžky jeho panciera. Dlžka priestoru má mať velkosť minimálne päť násobku dlžky panciera, šírka trojnásobok a hĺbka vodnej plochy jeden a pol násobok dlžky panciera. 


U korytnačiek je veľmi dôležité aj nastavenie správnej teploty prostredia. Celkom mladé jedince požadujú 25-28 °C teploty, pre dospelých stačí, aby teplota vody bola na úrovni izbovej teploty. Cieľom dosiahnutia optimálnej teploty vodného priestoru je potrebné použiť zohriavač vody a teplomer na sledovanie teploty vody. Nad suchý priestor - odpočívadlo je vhodné umiestniť ohrievaciu lampu s max. 40 watovou žiarovkou. 


Udržanie čistoty vodného priestoru je veľmi dôležité, veď zvieratá prijímajú stravu vo vode a do tej istej vody sa aj vyprázdňujú. Vodný priestor zvyšuje tempo tvorby produktov rozkladu, ich hromadenie je však škodlivé pre zvieratá. Pravidelná výmena vody a ošetrenie chovateľského priestoru a zariadenia musí byť cieľavedomé. Je to možné zjednodušiť zabudovaním čištičku vody. 


Výživa korytnačiek je najdôležitejší z hľadiska ochrany zvierat pred chorobami. Je potrebné ich krmiť hlavne krmivami živočíšneho pôvodu - čerstvé ale aj mrazené ryby, surové raky, surové kuracie mäso (zomleté kuracie krky), múčne červy, larvy komárov – tak, aby sme im zabezpečili aj potrebné minerálne látky podľa ich nároku. Nie je vhodné ich krmiť parízerom, šunkou, pečeňou, hovädzím mäsom a ničím takým, čo neobsahujú potrebné minerálie, bielkoviny a vitamíny. Ako doplnkovú výživu môžeme im podať potraviny rastlinného pôvodu, ako strúhanú mrkvu, šalát, banán, jablko, diňu, marhule. Keď vyberieme správnu skladbu potravín, tak nie sú potrebné vitamínové doplnky, ale pozor, nie je jedno aké vitamíny podávame, poraďte sa s vašim veterinárom. Kŕmenie korytnačiek zo začiatky až do dosiahnutia pancierovej dlžky 10-15 cm je nutné vykonať každý druhý deň. Neskoršie nad 10-15 cm dlžky 2-3x týždenne a potom po dosiahnutí dlžky 25 cm dlžky týždenne 1x. Prekŕmovanie pôsobí veľmi rýchli rast s ťažkými deformáciami a môže viesť k pretučneniu pečene!

Najdôležitejšie choroby: 


Zápal plúc/oedema: naklonené plávanie, prasklavé dýchanie, vypúšťanie bublín, málo sa pohybuje, nechutenstvo.


Defomácie panciera: príčinou je najčastejšie nevyrovnaná výživa alebo mechanické poranenie.


Plesne: fľaky a škrvrny na pancieri alebo koži. Príčina je v nedostatočnej hygiene.


Nedostatok vápnika: mäkký pancier, nechutenstvo, edematizácia, vypuklé oči. Chyby treba hladať taktiež vo výžive. Ak s terápiou rýchlo nezačneme, môže zapríčiniť aj úhyn jedinca. Vážnou formou je krivica (rachitída), v tomto prípade dochádza k deformácii panciera i kostí končatín.

Hnisavý zápal maternice psov, pyometra 

Pyometra je vážne, život ohrozujúce ochorenie súk, charakterizované nahromadením patologického obsahu v maternici s následnou celkovou intoxikáciou jedinca. 


Pri háraní (ruji) ochranná schopnosť maternice slabne, do pošvy sa môžu prenikať baktérie. Zdravá maternica vniknuté choroboplodné organizmy zničí, ale zdurená sliznica maternice nie je schopná plniť svoju prevenčnú funkciu. Keď sa aktivizuje tvorba výtoku v maternici, pri uzavretom krčku maternice sa urýchluje rozmnožovanie baktérii a dochádza k hnisavému zápalu maternice. 


Podporovateľom tvorby zápalu je charakteristická pohlavná činnosť suky (z dôvodu hormonálnych zmien), falošná gravidita ako aj niektoré hormonálne lieky. Pyometra sa vyvinie hlavne u starších súk. Prvé charakteristické príznaky sú pozorovateľné 20-50 dní po ruji (háraní). 


Pri otvorenom krčku maternice z pošvy odchádza hnedočervený, mierne vláčny výtok, čo pes často olizuje. Sprievodným znakom môže byť horúčka, malátnosť, nechutenstvo pri mierne zvýšenej spotrebe vody.


Pri uzavretom krčku maternice sa choroba prejavuje v závažnejšej forme. Malátnosť, horúčka, nechutenstvo, zvýšený príjem vody, nárast rozmeru brucha, zvracanie, hnačka sú charakterictickými príznakmi. 


Anamnéza, klinické príznaky, ultrazvuk, krvné testy (biochémia, hematológia), zaisťujú určenie rýchlej a presnej diagnózy.

Terapia pyometry: 


- Konzervatívna: dávkovaním hormonálnych liekov sa pokúsiť o otvorenie krčku maternice, eliminovanie baktérii antibiotikami, zníženie hladiny toxínov infúziami, náhrada tekutín, urovnanie funkčnosti obličiek.


- Operácia, radikálny zákrok: hnisavú maternicu spolu s vaječníkom odstránime chirurgicky. Monitorovanie, infúzna terápia, dávkovanie iných liečiv po operačnom zákroku je základnou požiadavkou modernej liečby. Po úspešne zvládnutom chirurgickom zákroku u zvierat je regenerácia rýchly, rýchlo sa vracia chuť do jedla.

PREHLTÁVANIE CHLPOV U MAČIEK 

Charakteristickou dennou činnosťu mačiek je ,,umývanie sa”, kedy celý povrch tela čistia olizovaním. Následkom tejto činnosti sa dostávajú chlpy do ich úst a tak aj do ich zažívacieho traktu. Zvlášť vysoké množstvo chlpov sa dostáva do traktu v prípade vzliekania resp. u dlhosrstých plemien. Špeciálny jazyk mačiek chlpky posúva smerom k hltanu a tým výslkedkom vyvolaného reflexa prehltnutia chlpy sa dostávajú do žalúdka. V niektorých prípadoch mačka sa ich zbaví zvracaním, ale keď to nepodarí, zlepené chlpy sa dostanú do črevného systému. V jednotlivých prípadoch sa tam vytvoria chlpie gulôčky na ktoré sa nalepuje aj črevný obsah. Takto vytvorené, často klasovite spojené chlpavé lopty môžu spôsobiť vážne príznaky - zvracanie, bezmocnosť, odmietanie stravy, ťažké vyprázdňovanie. Pri výskyte ťažkých brušných príznakoch je nevyhnutné RTG vyšetrenie účelom vylúčenia ďaľších chorôb s podobnými príznakmi. Niekedy pre vyriešenie problému môže pomôcť jedine operačný zákrok. Vytváraniu chlpových loptičiek, bezoárov bráni pasenie ,,mačacej trávy” vyvolávajúcej nutkanie na zvracanie. Zložky špeciálnych kŕmnych zmesí zapezpečujú urýchlený prechod krmív cez zažívací trakt, alebo je možné užívať rôzne pasty, ktorých účinné látky pomáhajú prekryť povrchovú vrstvu bezoárov a tak pomôcť ich odchodu z črevného traktu výkalmi. Samozrejme v prevencii veľmi dôležitú rolu hrá pravidelné česanie mačiek, lebo tým sa dostávajú chlpy do ich úst v podstatne menšom množstve.

Základné informácie o zajacoch - králikoch 

V súčasnosti patria králiky medzi jedným z najpopulárnejšich záujmových zvierat. Najrozšírenejšími plemenami sú trpasličie králiky, ktoré môžu dosiahnuť aj 1-2 kg živej hmotnosti. 


Charakteristickým znakom zajacov je sústavný rast ich rezákov, preto je dôležité zabezpečiť možnosť ich odierania. Je možné ich chovať v byte i v záhrade, ale v zimnom období ich treba umiestniť na suché miesto bez prievanu. Je možné ich chovať v kotercoch alebo v chlievoch ak im zabezpečíme dostatok pohybu. Veľmi radi pobehujú a skáču na voľnom priestore, v izbe alebo v záhrade. Na voľnom priestranstve ich nikdy nenechajme bez dozoru. Aj v izbe ich musíme mať stále pred očami, lebo s obľubou ohryzávajú všetko: tapety, knihy, nábytok, ale obľúbené sú pre nich aj elektrické vodiče. Ako stelivo používajme stelivo pre mačky v jednom z rohov obývacieho priestoru, kde budú vykonávať svoju potrebu. Aj drevená stružlina je dobrá, ale jeho nasávacia vlastnosť je nižšia, nedostatočne vstrebáva vlhkosť a lepí sa nas srsť. Pre ich teritoriálnu vlastnosť nechovajme spolu dvoch zajacov, najmä samcov. Pohlavne dozrievajú v pol- až jednoročnom veku. V tom období samci začínajú označovať teritórium, nechávajú po sebe stopy teda moč. Z tohoto dôvodu je cieľavedomé ich kastrovať. 

Výživa:


Vo výžive zajacov je najdôležitejšie zapezbečenie optimálneho množstva vlákniny v kŕmnej dávke. Komerčne vyrábané a predávané kŕmne zmesi v najčastejšom prípade neuspokojujú ich potrebu, teda v každom prípade nech majú stáli prístup k čerstvej tráve a lucernovému senu. Aj pre odieranie rezákov hrá seno najdôležitejšiu úlohu. V prípade nedostatku vlákniny sa môže stať, že náš zajačik začne hrýzť vlastnú srsť. Popri sene im môžme samozrejme predkladať kŕmné zmesi, zmes zrnín, čerstvú zeleninu, ako aj ovocie (jablko, repa, diňa, uhorky, šalát, listy karelábu, kapusti adť.) Nesmieme zabudnúť ani na čerstvú vodu. Zajace sú caecotrophné zvieratá, čo znamená že zjedia aj vlastný trus. Zajace vyprázdňujú 2 druhy výkalov, jeden z nich je malá suchá guľa - výživne chudobná, kým druhý druh je jemný mäkký strapcovitý trus, veľmi bohatý na vitamíny a bielkoviny. Toto vyprázdňujú pri úsvite. Majiteľ často ani nevie o tom, lebo zajko to ihneď konzumuje, pretože obsahuje preňho potrebné a dôležité výživné látky.

Dôležitejšie choroby:


Ektoparazity: Výskyt je zisťovaný najmä v chovoch na voľnom priestranstve. Sú to blchy, vši a roztoče, ktoré sa radi usadzujú na takto chované jedince. Charakteristickou chorobou je svrab uší. 


Prehltávanie chlpov: Najmä dlhosrstým druhom pôsobí zažívacie problémy. Je účelné ich častejšie česať.


Myxomatóza/hemoragická choroba (mor králikov): sú najnebezpečnejšími infekčnými chorobami králikov vírusového pôvodu. Najúčinnejšou ochranou voči týmto chorobám je vakcinácia. Choroby rozširujú najmä komáre ale aj ostatné ektoparazity.


Malocclusia: choroba abnormality rezákov. Pôsobuje nedostatočné a nerovnomerné opotrebanie rezákov, teda zuby prerastajú. V takomto prípade je treba ich pravidelne orezávať. 


Zápal plúc: Keď zajac kýcha, kašle, keď má výtok z nosa a očí, je potrebné sa obrátiť na veterinárneho lekára neodkladne.

O ČERVIVOSTI KOŽE A SRDCA (DIROFILARIÓZA)

Pôvodcov choroby (dirofilariózy) rozširujú komáre cicaním krvi. Najčastejšie žijú u psov, ale aj u iných mäsožravcov (mačky, líšky a pod.) v podkožnom alebo podslizničnom väzive. V Európe sa rozšírili dva druhy a to: pôvodca červivosti srdca - Dirofilaria immitis, a pôvodca červivosti kože - Dirofilaria repens. 


Prečo ich v poslednom období diagnostikujeme stále častejšie? 


- nárastom turistiky rastú dovlečené prípady
- zmenou klímy (dažde, povodne, globálne otepľovanie)
- rozšírením ich medzihostiteľov - nakazených komárov

Červivosť kože:


Komáre počas cicania krvi zároveň ostrekajú larvy červov (mikrofilárie) do organizmu konečného hostiteľa (pes, mačka), z ktorých sa v priebehu 8-9 mesiacov vyvinú dospelé červy. Tieto niekoľko rokov aj desaťročí putujú v organizme v podkožnom väzive vytvárajúc hnisavé ložiska, uzliny. Vo vytvorených ložiskových uzlinách môžu byť vyvinuté 10-17 cm dlhé vlasovce (červy), ktorý po pohlavnom dozretí svoje larvy – mikrofilárií vypúšťajú do krvného obehu. U psov sa dokázala aj možnosť vnútromaternicovej infikácie. Infikovaný komár môže nakaziť aj človeka! Uzliny sa môžu vytvoriť na hlave, v očiach, v okolí očí, na krku, zriedkakedy v pľúcach a v brušnej dutine.


Červivosť srdca:


K infekcii dochádza podobne ako u červivosti kože, tým rozdielom, že v tomto prípade vyvinuté červy žijú v srdci a v hrubých žilách aj viacej rokov. Pôsobia slabosť, nechutenstvo, rýchle dýchanie, vyšší pulz, suchý kašeľ, únavu, krvácanie z nosa, chudokrvnosť, chudnutie, aj smrť.
Dôkaz infikácie je jednoduché (z kvapky krvi je možné diagnostikovať mikrofilárie, len nie je jedno, v ktorom dennom čase sa vykoná odber vzorky, v odpoludňajších hodinách je najvyššia pravdepodobnosť na ich zistenie), ale druhové zistenie je možné len špeciálnymi krvnými vyšetreniami.
U oboch druhov musíme pozornosť upriamovať na prevenciu!

O uspávaní (Anestézia) 

Vážený majiteľ!


Predtým než svojim podpisom súhlasíte s vykonávaním narkózy, navrhujeme prečítať nižšie uvedenú informáciu! 

Pri niektorých diagnostických a liečebných zákrokoch u zvierat (ošetrenie rany, RTG, ošetrenie očí, zubov, uší, rôzne operácie) je potrebné, aby pacient ležal v úplnom kľude a aby necítil bolesť. V týchto prípadoch je potrebná narkóza, uspatie. Uspávanie u časti zvierat vyžaduje stav núdze, lebo nedokážeme, aby pochopil stav potreby nehybnosti pre potrebu zákroku. Prípravkami používanými pri narkóze vytvárame také optimálne podmienky, ktoré ochránia vášho miláčika od stresu z pridržania a bolesti zo zákroku. Pred výkonom narkózy je potrebné časovo dlhšie – kratšie obdobie hladovania, lebo niektoré druhy uspávacích prostriedkov so svojimi vedlajšími účinkami môžu vyvolať zvracanie - čo môže dostať do dýchacích ciest a čo neskoršie môže spôsobiť závažný zápal pľúc.

Používané anesteziologické protokoly v našej klinike:
Pri krátko trvajúcich zákrokoch (napr. RTG, odstránenie cudzieho predmetu z uší, z očí, odstránenie zubného kameňa a pod.) anestetický roztok dávkujeme v prepočte na živú váhu intravenózne. Pri dlhšie trvajúcich zákrokoch sa najprv intravenózne aplikujeme uspávací prostriedok s krátkym účinkom (t.j. premedikácia), následne potrebnú narkózu dosiahneme inhalačným anesteziologickým prístrojom.

Prebudenie z anestézie:
Po úspešne vykonanom zákroku pacient pomerne v krátkom čase sa prebudí. Závisí to od spôsobu anestézie, od veku zvierat a jeho zdravotného stavu a trvá to priemerne 1-2 hodiny, ale u pacientov starých, chorých na pečeň alebo obličky čas úplneho prebudenia môže presahovať aj 12 hodín. 
Uspaté zviera uložme vždy na krytý a teplý priestor, lebo narkózne látky blokujú režim tepelného centra zvierat, preto na studenom mieste môžu vychladnúť. Sprievodným znakom prebudenia je zvyčajne nepokoj prejavujúci sa nekoordinovaným pohybom, stonaním, ustrnutím svalov. Trvá to ale krátky čas. Je to prirodzená reakcia na vyprázdňovanie narkóznej látky z organizmu. Pri prebúdzaní môže dôjsť k zvracaniu, preto zvýšenou pozornosťou treba sledovať prípadnú potrebu odstránenia zvratku z ústnej dutiny. Kým sa ošetrený miláčik totálne neprebudí potravu i tekutinu musíme odstrániť z dosahu. Prvé kŕmenie po zákroku pre istotu vykonávame až ráno nasledujúci deň. 

Riziká:
Aspiračná pneumónia
U starších zvierat vyššie riziko narkózy kvôli veku
U náchylných druhov a mladých psov sa môže stať, že po zákroku sa zviera z narkózy neprebudí, hoci klinickým vyšetrením neboli uňho zistené žiadne príznaky ochorenia. Samozrejme toto riziko je väčšia u zvierat majúcich dlhotrvajúce chronické choroby (srdce, pečeň, obličky, cukrovka a pod.) V takom prípade majiteľ môže zvážiť či takéto riziko prijme dúfajúc vo vyliečení. 
Cieľom zníženia rizík na minimum, navrhujeme vykonať kontrolné vyšetrenia pred narkózou (hematológia, biochémia, ultrazvuk, RTG).

VETERINÁRNA KLINIKA OKAVANGO KISÁLLAT SZAKRENDELŐ

  • Adresa: 
    2900, Komárom, Športová ulica 14, Maďarsko
  • Telefón: 
    +36 34 343 306 

  • Mobil:
    +36 30 946 8862
  • Fax:
    +36 34 526 815
  • E-mail:
    komvet@t-online.hu

ORDINAČNÉ HODINY

  • Pondelok - Piatok: 
    9-12, 16-20

  • Sobota: 
    9-12
  • Nedeľa: 
    16-20